Smer pripúšťa už len Csáky

 Ivan Švejna: „Každá ekonomika je o peniazoch“

08.05.2010 10:28 – BRATISLAVA

Je Slovák, uznávaný ekonomický expert a trojka na kandidátke strany Most-Híd. Váži si Bugárovu víziu porozumenia medzi Slovákmi a Maďarmi, pritom hovorí, že jeho návrhy riešia sociálne problémy všetkých občanov SR. V prípade Grécka podľa neho zlyhala aj EÚ, ktorá nedodržiava vlastné pravidlá. IVAN ŠVEJNA. 
  
Ste Slovák, ale vstúpili ste do strany, ktorú volia najmä Maďari. Čo vás k tomu viedlo?

Dostal som priamu ponuku od Bélu Bugára, ktorého poznám dlhé roky a vážim si ho ako čestného slušného politika a rovného chlapa. Keď som si to nechal rozležať v hlave, ten jeho projekt sa mi zapáčil. Samozrejme, dostal som široký priestor, ktorý mi umožnil formovať líniu strany najmä v ekonomickej oblasti. To bola pre mňa veľká výzva a veľmi by ma potešilo, keby bol ten projekt úspešný.

Medzi Slovákmi panuje názor, že príslušníci maďarskej národnostnej menšiny často neovládajú dobre štátny jazyk, čím si sami obmedzujú uplatnenie na celom území Slovenska. Most vraj chce zlepšiť výučbu slovenčiny na menšinových školách. Ako?

To je trochu mýtus, že Maďari sa nechcú učiť po slovensky. Nie je to pravda, lebo každý logicky rozmýšľajúci človek chápe, že vedieť jazyk väčšiny na určitom území je výhoda a nie nevýhoda. Príslovie „koľko jazykov vieš, toľko krát si človekom“ platí dvojnásobne u menšín. Lenže samozrejme, nie každý má hlavu na jazyky. Neviem, do akej miery ľudia vedia, že na základných školách s vyučovacím jazykom maďarským sa deti musia učiť štyri reči. Malý chlapec, ktorý chce byť trebárs traktoristom, by mal ovládať svoj materinský jazyk, teda maďarčinu, potom štátny jazyk – slovenčinu a napokon aj dva cudzie jazyky. Ja som za jazyky, ale netreba byť pápežskejší ako pápež. Nech sa popri maďarčine a slovenčine učia jeden svetový jazyk, to všetko poriadne a ďalší, nech sa učia na vysokej škole, nie na základnej. My sme za zlepšenie vyučovania slovenčiny preto, aby slovenskí Maďari boli viac integrovaní do spoločnosti a mali aj viac možností pre osobnú sebarealizáciu.

Mnohí Slováci si aj povedia, že Bugár je solídny politik, ktorý drží slovo, nemá škandály a bojuje za svojich voličov. No jeho chybou má byť, že je Maďar. Čo vlastne ponúkate slovenským voličom, keďže každý most musí mať dva brehy?

Veľa Slovákov nám naozaj hovorí, že „ste slušní, volili by sme vás, ale ste Maďari“. Lenže žijeme v 21. storočí. Postupne by to malo byť menej o národnosti a viac by mali zavážiť skutky a osobná integrita. Aj Obama je černoch, no volili ho ľudia bez ohľadu na farbu pleti. Avšak určite aj táto výčitka svedčí o tom, že medzi Slovákmi a Maďarmi existuje veľa nedorozumení, či otvorených otázok. V mnohých veciach máme iné predstavy. Dokonca aj ja som mal ako Slovák v niektorých veciach skreslenú predstavu o Maďaroch a teraz vidím, že je to všetko trošku ináč. Jadrom vízie Bélu Bugára je zblíženie týchto dvoch národností. Žijeme tu vedľa seba a mali by sme sa snažiť lepšie porozumieť jeden druhému. Týka sa to však aj ostatných národností na území Slovenska. Ide o to, aby sme tu všetci dokázali žiť nielen vedľa seba, ale aj spolu.   

Spolupráca Slovákov a ostatných národností je širšia vízia v pozadí Mostu. Čo však konkrétne volebné ciele a tie každodenné, chlebové témy?

Máme program s osemnástimi prioritami, ktoré riešia celospoločenské problémy. Hlavné je podľa nás riešenie nezamestnanosti, lebo od nej sa odvíjajú ďalšie veci. Poviem príklad: ak budeme mať veľa nezamestnaných, v štátnom rozpočte bude málo peňazí. Naopak tí, čo sú zamestnaní, budú ešte viacej zaťažení, aby utiahli ten veľký počet ľudí bez práce. Každá ekonomika je o peniazoch.

V Prievidzi teraz prišlo o prácu 1300 ľudí. Prepúšťalo sa aj v iných regiónoch. Dlhodobý problém nájsť si prácu majú ľudia na východnom Slovensku. Čo treba podľa vás urobiť, aby sa naša ekonomika pozviechala z následkov krízy, začala rásť a generovať nové pracovné príležitosti aj pre ľudí z chudobnejších regiónov?

Jeden z najväčších problémov Slovenska za posledných 15-20 rokov je vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti. Ide o približne 8% ľudí, čo je veľmi veľa a nevedela si s tým doteraz poradiť žiadna vláda. Riešenie musí spočívať v súčine viacerých opatrení, lebo jeden univerzálny liek na túto chorobu neexistuje. Prvá vec, ktorú treba urobiť, je previazanie trhu práce so vzdelaním. Mnoho absolventov vysokých a stredných škôl putuje po ich skončení rovno na úrad práce. Školstvo je nesprávne nastavené. Musíme ho zmeniť tak, aby produkovalo ľudí pre robotu a nie preto, aby len mali nejaký papier. Ďalšia vec je dobudovanie infraštruktúry. Ak má investor niekam prísť, tak tam musí viesť poriadna cesta. Zabúdať netreba ani na podnikateľské prostredie, ktoré musí mať Slovensko konkurencieschopnejšie ako jeho susedia.

Akým spôsobom urobiť trh práce flexibilnejším?

Odvodový systém je nutné zmeniť tak, aby sa podnikateľom oplatilo zamestnávať ľudí legálne a nie načierno. Zákonník práce by tiež nemal blokovať niektoré formy dohôd. Určite treba inak zadefinovať inštitút minimálnej mzdy. Na Slovensku ide o citovú záležitosť. Avšak keď už minimálna mzda musí byť, tak nech aspoň čo najviac odzrkadľuje dopyt a ponuku po pracovnej sile v rôznych odvetviach. Pretože každé odvetvie má inú cenu pracovnej sily. Prehodnotiť treba aj decentralizáciu verejnej správy. Časť zodpovednosti za aktívnu politiku trhu práce treba presunúť na samosprávu, keďže tá vie spravidla lepšie posúdiť miestnu situáciu.   

Malo by Slovensko požičať Grécku?

Idú voľby, 90% ľudí u nás pôžičku odmieta a tomu sa prispôsobujú aj politické strany. Pokiaľ ide o odborné riešenie, k tejto otázke sa treba postaviť s chladnou hlavou. Povedzme si najprv, v akom sme stave! Európska únia sama zlyhala v otázke kontroly hospodárenia národných štátov. Prijali sme si tzv. maastrichtské kritériá, ktoré viaceré krajiny vôbec nedodržiavajú. EÚ voči nim nevyvodzuje žiadne sankcie a jednotliví členovia sa na seba vyhovárajú, že veď načo by sme plnili kritériá, keď henten ich tiež neplní. V prvom rade treba hľadať chybu u seba. Projekt eurozóny nie je taký ružový ako sa občas podsúva. Zlyhala Európska únia, zlyhali sme aj my, lebo tiež sedíme za rozhodovacím stolom a zlyhala aj centrálna banka v tom zmysle, že sme si stanovili pravidlá a nedokážeme ich dodržiavať. Druhá vec je, že Grécko nemalo nato, aby sa stalo súčasťou eurozóny, falšovali údaje a Únia ich opäť nedokázala donútiť, aby držali na uzde svoje verejné financie. Nezodpovední politici potom zatiahli Grécko na pokraj bankrotu. Neexistuje kolektívna vina a striktne by som oddeľoval Grékov ako daňových poplatníkov od ich politikov. Štatistiky falšujú osoby a nie národy.

Lenže kocky sú hodené. Čo robiť so situáciou, akej dnes čelíme?     
 
Musíme sa k tomu nejako postaviť a sama EÚ s tým bude mať problém, lebo podľa môjho názoru aj táto pomoc porušuje jej vlastné pravidlá. Načo sú nám také zmluvy, keď sa nevymáhajú?! Ako ekonóm hovorím, že tých možností nie je veľa, pričom žiadna nie je dobrá. Buď sa to zachráni a potom je otázka, koľko dostaneme naspäť. Alebo Grécko zbankrotuje. Ďalšou možnosťou je tzv. riadený bankrot, či vystúpenie z eurozóny. Lenže samozrejme, politika je o niečom inom. Podľa mojej mienky sa EÚ pokúsi zachrániť Grécko a to z politických dôvodov, najmä z dôvodu prestíže. Ak sa však nezmení náš prístup k pravidlám, nepochybne v budúcnosti príde nejaké ďalšie Grécko. A tá predpoveď Miltona Friedmana o zániku eura sa možno naplní ešte skôr, než sám predpokladal.

Čo hovoríte vy na tú pôžičku ako politik?

Ako politik hovorím, že by sme nemali automaticky Grécku požičať len preto, lebo niekto povedal, aby sme mu požičali. Nie je na tom nič zlé, ak teraz odmietneme. Slovensko by pred voľbami malo povedať nie. A po voľbách by sme sa nato mali pozrieť a byť aktívnejší aj v Európskej únii. Sme členovia a preto by sme mali jasne povedať, že takto to ďalej nesmie fungovať.

Zdroj: Aktuality.sk, šk, TASR