Spoločne za prosperujúce Slovensko

Program strany MOST-HÍD najdete na webovej stránke: 

www.most-hid-ke.sk

"O strane" a kliknutím na Program strany.

 Podpora podnikania, ekonomiky, trhu

Hĺbková inventúra legislatívy a byrokracie

Revízia a zjednodušenie legislatívy upravujúcej podnikateľské prostredie

• Účasť podnikateľov na tvorbe nových zákonov
• Zlúčenie obchodného a živnostenského registra
• Zavedenie one stop shops
• Zmena spôsobu vydávania licencií a povolení 

Audit a zefektívnenie podpory malých a stredných podnikateľov

• Nový model finančných, nefinančných a vzdelávacích programov pre MSP
• Jeden e-úrad so všetkými informáciami a podporou pre MSP
• Zjednodušenie a zracionalizovanie projektovej podpory z EÚ

Výskum, vývoj a inovácie pre potreby budúcej hospodárskej prosperity

• Jasné zadefinovanie kompetencií medzi štátnymi orgánmi
• Prísne zadefinovanie parametrov výskumu (čo, kto, prečo, za koľko, pre koho)
• Spolupráca medzi podnikmi, akademickou a znalostnou sférou
• Silná centrálna inovačná agentúra, silné regionálne inovačné centrá
• Podpora inovatívneho podnikania

Cieľ 1: Zabezpečiť zásadnú kvalitatívnu zmenu správania sa verejnej správy voči podnikateľskému sektoru

• Už niekoľko rokov sa v SR verejne prezentuje myšlienka dôležitosti podnikateľského sektora a jeho významu pre spoločnosť (tvorba hodnôt pre spoločnosť, tvorba finančných zdrojov pre príjmy štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy, tvorba pracovných miest a pod.).
• Slovenská republika sa na chvíľu stala dokonca vzorom pre celý svet, pretože predchádzajúcou vládou boli prijaté významné zmeny s dosahom na podnikateľské prostredie (zvýšenie flexibility Zákonníka práce, skrátenie času registrácie obchodných spoločností, ochrana a podpora investorov, zníženie daňového zaťaženia podnikateľov bez ohľadu na právnu formu podnikania a pod.).
• Toto obdobie je však už dávno preč. V medzinárodnom hodnotení podnikateľského prostredia realizovanom Svetovou bankou (porovnávanie 183 krajín/ekonomík sveta) sa Slovensko kontinuálne prepadá (Doing Business 2009 – 35. miesto, Doing Business 2010 – 42. miesto).
• Podobne klesajúce pozície zaznamenáva SR aj v inom prestížnom hodnotení konkurencieschopnosti ekonomík sveta – Global competitiveness index (porovnávanie cca 133 krajín/ekonomík sveta), ktoré realizuje Svetové ekonomické fórum (GCI 2007/2008 – 41. miesto, GCI 2008/2009 – 46. miesto, GCI 2009/2010 – 47. miesto).
• Dôvodom je najmä skvalitňovanie podnikateľského prostredia v iných krajinách a zaostávanie Slovenska, ktoré sa uspokojilo s dočasným úspechom. Výsledky medzinárodného hodnotenia sú jasným dôkazom nezáujmu verejnej správy o podnikateľské prostredie a realizovanie len čiastkových, ale nie zásadných reforiem voči podnikateľskému prostrediu.
• Politika lepšej regulácie je jednou z nosných tém Lisabonskej stratégie, ktorú verejná správa (týka sa oboch vlád) na Slovensku vytrvalo ignoruje (súčasná vláda síce pripravila metodiku a systém hodnotenia regulácií, jej realizáciu však odsunula do roku 2010, kapacity verejnej správy však nie sú pripravené a neexistuje žiadna relevantná diskusia o takej významnej zmene, akou je zavedenie BIA do praxe).
• V princípe ide o zmenu chápania tvorby regulačného rámca pre podnikanie. Nie je to len o priamom posudzovaní dosahov rôznych regulácií (noriem) na podnikateľské prostredie, ale aj o diskusii a spolupráci medzi verejnou správou a podnikateľským sektorom. Už roky sa objavujú prieskumy, v ktorých podnikatelia deklarujú ako jednu z najväčších prekážok nepremyslenú tvorbu zákonov, ich neustále novelizovanie a ich kvantum, ktoré nestihnú ani prečítať, nieto ich dodržiavať. Legislatívny proces je treba spomaliť.
• Súčasťou tejto časti agendy je aj aktívna realizácia Akčného programu na zníženie administratívneho zaťaženia podnikania na Slovensku (ktorú spustila aktuálna vláda) vrátane eliminácie byrokracie na všetkých úrovniach verejnej správy. Tento cieľ čiastočne súvisí s témou auditu verejnej správy, ktorá sa rozrástla do obrovských rozmerov a núti podnikateľov strácať čas (peniaze a energiu) na nezmyselné požiadavky verejnej správy.

Hlavné opatrenia na plnenie cieľa 1:

1. Zmeniť Ministerstvo hospodárstva SR na orgán, ktorý bude výrazne a významne zasahovať do tvorby podnikateľského prostredia (čo nerobí a nikdy výrazne nerobilo) – MH SR (samostatne alebo ako súčasť iného rezortu po reorganizácii verejnej správy) by sa malo stať prioritne „ministerstvom pre podnikateľské prostredie“. V súčasnosti sa otázke lepšej regulácie na ministerstve čiastočne venuje jedno oddelenie, čo je absolútne nedostatočné.
2. Ministerstvo hospodárstva SR by malo:
   
   1. Začať kontrolovať prípravu a tvorbu zákonov zo strany celej verejnej správy dotýkajúcich sa podnikania (business impact assessment – BIA), a to prostredníctvom silnej agentúry (napr. súčasná NADSME), ktorá by sa stala kvázi nezávislým analytickým a kontrolným miestom pre otázku lepšej regulácie vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu. V agentúre majú zastúpenie aj podnikateľské organizácie, čo znamená priamu kontrolu a možnosť kooperácie zo strany podnikateľského sektora;
   2. Zrevidovať všetky zákony, ktoré sa týkajú podnikateľského prostredia, navrhnúť a odstrániť všetky nezmyselné prekážky a regulácie podnikania. Je potrebné posúdiť aj spôsob implementácie regulácií EÚ do nášho právneho poriadku, pretože v rámci harmonizácie legislatívy sa mnohokrát vykonáva nadpráca a regulačný rámec SR sa stáva viac zaťažujúci, ako je potrebné;
   3. V tejto súvislosti je dôležitým krokom aj produkovanie návrhov voči orgánom EÚ vo väzbe na podnikateľské prostredie a zvyšovanie jeho kvality s cieľom nebyť len pasívnymi prijímateľmi politík EÚ;
   4. Preberať najlepšie vzory pre tvorbu podnikateľského prostredia a implementovať ich do slovenských podmienok.
3. Zlúčiť agendu obchodných a živnostenských registrov, zaviesť jednotné identifikačné číslo pre podnikateľské subjekty, dokončiť vznik a spustiť účinné fungovanie onestopshops (jednotných kontaktných miest), v ktorých bude možné:
   
   1. zaregistrovať sa na počkanie vrátane prihlásenia sa do súvisiacich inštitúcií (daňový úrad, poisťovne a pod.);
   2. zrealizovať všetky potrebné zmeny v súvislosti s registrovanými údajmi (zmena sídla, vznik prevádzky a pod.);
   3. získať akúkoľvek štátnu licenciu či povolenie;
4. Zrealizovať audit povolení a licencií vydávaných štátom. Všeobecne je potrebné zmeniť spôsob udeľovania povolení a licencií, a to buď ich zrušením, alebo zmenou na ohlasovacie po splnení explicitne stanovených kritérií.
5. Zrealizovať revíziu živnostenského zákona, preniesť maximum živností (remeselných, viazaných a koncesovaných) do skupiny voľných živností.
6. V plnej miere využiť existujúce výsledky analýzy administratívneho zaťaženia podnikania na Slovensku, zabezpečiť jej dokončenie (zatiaľ bolo analyzovaných len 48 predpisov a administratívne zaťaženie bolo vyčíslené MH SR na cca 91 mil. eur) a začať s prípravou a implementáciou opatrení na zníženie administratívneho zaťaženia v celom spektre verejnej správy. S touto témou úzko súvisí aj elektronizácia verejnej správy a zavádzanie e-governmentu – teda výmena informácií medzi verejnými inštitúciami navzájom a komunikácia medzi verejnou a súkromnou sférou navzájom.

Cieľ 2: Zabezpečiť skutočnú podporu malých a stredných podnikateľov

• Malí a strední podnikatelia (MSP) tvoria najväčšiu časť podnikateľských subjektov na Slovensku. Ich podpora je všeobecne deklarovaná každou vládou. V skutočnosti neexistuje žiadna ucelená finančná podpora pre MSP. Na Slovensku pôsobí množstvo agentúr, ktoré realizujú čiastkové podpory a dotácie, v ktorých neexistuje žiadny systém ani spoločná prezentácia.
• Navyše existujúce programy sú príliš konzervatívne, napr. NARMSP, ktorá mala pôsobiť ako hlavný podporovateľ MSP na Slovensku, sa dostala do pozície nevyužitej agentúry, ktorá spravuje mikropôžičkový fond s limitovanou ponukou zdrojov a relatívne prísnymi podmienkami poskytovania.
• Získanie zdrojov z fondov EÚ je značne prebyrokratizované a nastavenie podmienok v niektorých výzvach neadekvátne cieľovej skupine.
• Neexistuje žiadne relevantné hodnotenie existujúcej podpory, jej dosahov a prínosu, čo môže brzdiť ich úpravy či implementáciu iných druhov priamych či nepriamych nástrojov.
• Formy rizikového kapitálu na Slovensku takmer neexistujú. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré nedisponujú legislatívou priateľskou voči rizikovému kapitálu, čo okrem iného limituje rozvoj podnikania v oblasti výskumu a vývoja – práve tieto podniky sa viažu na rizikový kapitál. Podiel rizikového kapitálu v oblasti výskumu a vývoja je len 0,007 % HDP, pričom v EÚ je to v priemere 0,107 % HDP.
• Nie je dostatočná centralizovaná informovanosť nielen o podporných produktoch pre MSP, ale ani o požiadavkách voči MSP, ich povinnostiach a pod.
• Absentuje dostatočná ponuka vzdelávacích programov pre existujúcich i potenciálnych podnikateľov. Podnikateľské vzdelávanie, ako filozofia vedúca k budovaniu spoločnosti založenej na vedomostiach k podnecovaniu k podnikavosti študentov, nie je štátom podporované.

Hlavné opatrenia na plnenie cieľa 2:

1. Na základe výsledkov auditu existujúcich podporných programov v jednotlivých/všetkých rezortoch predstaviť nový model finančných podporných programov pre MSP, nový model nefinančných a vzdelávacích programov pre MSP. Podporné programy by sa mali týkať napr. aj selektívnych skupín – žien, migrantov a pod., keďže táto skupina je istým spôsobom diskriminovaná a zúčastňuje sa na podnikaní len minimálne.
2. Zastrešiť informácie o MSP, ich podpore, povinnostiach, možnostiach rozvoja atď. pod jeden orgán a na jednu platformu, ktorá bude verejne dostupná na internete.
3. Naštartovať podmienky na poskytovanie rizikového kapitálu na Slovensku, čo si bude vyžadovať preskúmanie a revíziu príslušnej legislatívy, realizáciu osvety medzi podnikateľmi (prelomenie konzervativizmu).
4. Preskúmať existujúce postupy, požiadavky EÚ voči riadiacim orgánom a sprostredkovateľským orgánom (implementačným agentúram) a presadiť zjednodušenie podmienok poskytovania projektovej podpory zo zdrojov EÚ pre MSP (napr. požadovať všetky potvrdenia až po získaní podpory, nie vopred).

Cieľ 3: Zabezpečiť podporu inovácií na Slovensku a posun SR k vedomostnej ekonomike

• Za zásadný problém môžeme považovať chýbajúcu cielenú podporu rozvoja inovačnej výkonnosti slovenských MSP a vzdelávanie o významne inovácií na udržanie/rast konkurencieschopnosti ekonomiky, a to aj napriek schváleným politickým rámcom vo forme inovačnej stratégie SR a inovačnej politiky SR.
• Slovensko v medzinárodnom porovnaní patrí medzi krajiny s najmenšou inovačnou výkonnosťou (len 66 % priemeru krajín EÚ). Podľa údajov a hodnotení EÚ (European Innovation Scoreboard) sa Slovensko radí medzi tzv. doháňajúce krajiny spolu s Maďarskom, Poľskom, Rumunskom a pod. a spomedzi krajín EU27 je na 22. mieste z hľadiska inovačnej výkonnosti.
• Toto zaostávanie má niekoľko hlavných príčin, okrem iných aj nízke výdavky na výskum a vývoj (verejné i súkromné – priemer výdavkov krajín EÚ 27 je 1,82 % HDP, v SR to je len 0,45 % HDP, pričom väčšinu zdrojov investuje len štát, podiel rizikového kapitálu je cca 0,007 % HDP, pričom v EÚ je to v priemere 0,107 %), slabá účasť slovenských podnikov na výskume a vývoji, veľmi nízka miera komercionalizácie výsledkov výskumu a vývoja (len 5,8 patentu na milión obyvateľov, v EÚ je to 105,7), slabé prepojenie medzi podnikateľskou sférou a akademickou sférou (čo môže spôsobovať aj nízka kvalita univerzít v SR – žiadna z nich sa nepresadila medzi 500 najlepšími univerzitami sveta), nízky podiel inovatívnych podnikov v priemysle, ktoré sú nevyhnutné pre dlhodobý rozvoj krajiny.

Hlavné opatrenia na plnenie cieľa 3:

1. Definovať vzťah medzi základným výskumom, aplikovaným výskumom a inováciami z hľadiska:
   
   1. kompetencií – rozdelenie úloh medzi Ministerstvo školstva SR a Ministerstvo hospodárstva SR, zadefinovanie vzťahu k iným rezortom, ktoré financujú zo svojich kapitol výskum a vývoj. Hľadanie odpovedí na otázky: Kto? Za koľko? Prečo? a Pre koho?
   2. financovania – zadefinovanie zdrojov na VaV a inovácie; stimulovanie súkromného sektora na financovanie inovácií;
   3. spolupráca a odberatelia – zadefinovanie spôsobu komunikácie a spolupráce medzi podnikateľským sektorom na jednej strane, akademickým a výskumným sektorom na druhej strane. Realizovanie výskumu a vývoja na základe dopytu súkromnej sféry a trhu, nie na základe plánov, ktorých výsledkom sú neuchopiteľné služby a produkty.
2. Dobudovať silnú inovačnú agentúru pod gesciou Ministerstva hospodárstva SR, ktoré by sa malo konečne stať garantom inovačnej politiky na Slovensku a nielen distribútorom finančných prostriedkov EÚ, ktorá bude v budúcnosti spolupracovať s regionálnymi inovačnými centrami (na úrovni VÚC).
3. Presadiť nový model podpory inovatívnych MSP - priama podpora cez grantové programy financované z verejných zdrojov (nielen prostriedkov EÚ).
4. Identifikovať legislatívne možnosti nepriamej podpory inovatívnych podnikov cez vzdelávanie.
5. Presadiť okamžité vybudovanie Regionálnych inovačných centier na úrovni VÚC, ktoré sa stanú centrami pre riešenie regionálnej inovačnej politiky. Finančné prostriedky je potrebné alokovať na budovanie ľudských zdrojov, tvorbu podporných programov/fondov a pod., sieťovanie (VÚC, lokálni podnikatelia, klastre, banky v regióne, univerzity) a tvorbu limitovanej administratívy. Podporné programy by mali zostať orientované na podnikateľov, ktorí by mohli kooperovať s univerzitami, výskumnými organizáciami a pod. Do systému regionálnej inovačnej politiky treba zapojiť aj súkromných investorov, rizikový kapitál, miestne banky, a to na zabezpečenie financovania inovácií zo súkromných zdrojov.